Margot a ženská otázka

Toto je článok, ktorý vyšiel včera v poľskom magazíne Kultura liberalna. Autorkou je Magdalena Grzyb. Preložila Dana Vitálošová.


LGBT organizácie na kritiku od svojich „spojencov“, teda verejne činných heterosexuálov, ktorí im vyjadrujú podporu, odpovedajú, že si svoje symboly a hrdinov vyberajú zásadne sami. A je pravda, že za ich voľbu nie sú zodpovední ich spojenci ani pseudo-spojenci. Ale nie je pravda, že si ich vybrali sami, spravil tak za nich Zbigniew Ziobro (poľský minister spravodlivosti, pozn. prekl.)

A treba uznať, že si minister Ziobro svoju obeť-martýra v boji proti LGBT ľuďom vybral starostlivo – človeka, ktorý svojími postojmi vyvoláva silné emócie. Margot nie je ani „L“ ani „G“, ani „B“, alebo „T“. Identifikuje sa ako „queer“ a „nebinárny“.

Je biologickým mužom a jeho „partnerské osoby“, s ktorými má intímny vzťah, sú biologické ženy. V žiadnom z rozhovorov nevyhlásila, že sa považuje za ženu, alebo že je homosexuálom. Pretože nie je.

V rozhovore pre Radio Zet povedal iba, že sa nestotožňuje s mužskou rolou. Zároveň, Margot/ova/ina partnerka, Łania Madej, v rozhovore pre Gazetu Wyborcza, ktorý poskytla krátko po jeho zatknutí, povedala, že Margot neuráža, keď ho nazývajú jeho mužským menom, používajú na jeho označenie mužské zámená a že sa nepovažuje ani za muža ani za ženu.

Vyjadrovanie sa o Margot pomocou ženských zámen sa dokonca stalo bojovým sfarbením morálnej a politickej strany sporu. Ženskú formu používa Ombudsman a všetci tí právnici či politici, ktorí sa postavili za Margot, vrátane novinárov. Ktokoľvek o Margot hovoril v mužskej forme, bol jednoznačne a ihneď vyhlásený za nepriateľa LGBT komunity, homofóba, alebo voliča PiS. Ak sa vám nepáči, ako sa k Margot zachovali, musíte o ňom/nej hovoriť ako o žene – nedostanete žiaden priestor na nuansy a to ani keď s tým vnútorne nesúhlasíte.

Hoci sa Margot ani raz nevyjadril, že sa cíti ako žena, keď ho zatkli, všetci kritici zodpovedných orgánov sa verejne sťažovali, že Margot umiestnili do mužskej väznice. Títo ľudia vyhlasovali fakt, že ho/ju policajti „misdženderovali“, teda ju/ho oslovovali ako muža, za najhoršie mučenie, aké sa mu/jej mohlo stať. LGBT aktivisti a politici tvrdili, že podobné činy „zabíjajú ľudí“. Takže, celá demokratická a liberálna časť verejnosti mlčky prijala predpoklad, že pohlavie nie je určené objektívnymi kritériami, ale odvíja sa od toho, ako sa kto sám identifikuje, t.j ako sa ten-ktorý človek v tomto momente svojho života cíti.

Napriek tomu, že ho umiestnili do mužskej väznice, Margot prežil. Vyšiel z nej ako hrdina, napriek tomu, že bol po celý čas v oddelenej cele a zažíval pozornosť a starostlivosť personálu a obrancov ľudských práv, o akej sa iným zadržaným ani nesníva. Tak sa jej/mu aspoň konečne podarilo napísať svoju bakalársku prácu, na ktorú si už niekoľko rokov nedokázal nájsť čas.

No najviac ostáva rozum stáť z niečoho iného. Po celý čas Margotovho zadržania, ani po jeho/jej prepustení, sa v liberálnych ani ľavicovo ladených médiách a na sociálnych sieťach neozval ani jeden hlas rozumu. Nikto si nepoložil tú jednoduchú otázku. Ak má na to právo Margot, budú mať aj ďalší muži, ktorí sa „cítia ako ženy“, právo zadržania v ženskej cele? A ako to ovplyvní bezpečnosť a zdravie žien, ktoré sa s ním budú nachádzať v tejto cele? Má každý muž, dokonca aj sériový vrah alebo domáci násilník, ak sa cíti ako žena, tiež právo na umiestnenie do cely so ženami, ktoré sú často obeťami podobných pánov? Keďže ženy sú vo všeobecnosti menej agresívne než muži, a to aj v podmienkach väzenskej izolácie, išlo by isto pre mnohých mužov o veľmi výhodné riešenie. Mnohí by sa o to určite pokúsili. Disponujúc dostatočnou dávkou „maskulinity“, čo je u väzňov obvyklé, budú si z týchto žien môcť spraviť, čo len chcú – malý hárem, boxovacie vrecia, alebo all-inclusive servisný tím. Dolce vita. A čo na to samotné ženy? Koho to zaujíma…

A v žiadnom prípade nejde o abstraktné úvahy, ale o skutočné prípady, ako ten s Karen White vo Veľkej Británii.

Kto je Margot?

Ten zmätok bol možno dôsledkom faktu, že Margot verejnosť a Ombudsman považovali za transsexuála. Pre transrodového človeka, takzvanú trans ženu, ktorý je v procese „zmeny pohlavia“ – teda sa napríklad narodil ako muž, má to napísané v občianskom preukaze, ale prešiel niekoľkými operáciami a berie hormóny, by mohlo byť nebezpečné ocitnúť sa v mužskej cele. No pre trans muža, teda ženu, ktorá sa chce stať mužom, by umiestnenie do ženskej cely nebolo také nebezpečné. A trans muži, samozrejme, obvykle nemajú tendenciu mlátiť mužské obete. A zachovajme proporcie – „misdženderovanie“ sa ani náhodou nedá porovnať s chronickým sexuálnym a fyzickým násilím či rizikom zavraždenia od spoluväzňov.

Ale Margot nie je ani transsexuálka, ani nie je v procese zmeny pohlavia. Margot o sebe hovorí, že je „nebinárna osoba“, inými slovami: nezmestí sa do binárneho (dvojakého) rozdelenia pohlaví na mužské a ženské. Nepovažuje sa teda ani za muža ani za ženu. Je taký výnimočný a nenapodobniteľný, že sa vyradil z akejkoľvek funkčnej sociálnej kategórie. Ale ak sa necíti ako žena, požiadavka na jeho zaradenie do ženskej cely je tiež pochybná.

Zároveň, keďže sa Margot necíti ani ako muž, ani ako žena, nedá sa definovať ani jeho/jej sexuálna orientácia. Je pravda, že je biologickým mužom, ktorý udržiava intímny pomer s Laniou a Lu, členkami jeho kolektívu, biologickými ženami, no keby ste ich nazvali heterosexuálmi, asi by sa im to tiež nepáčilo. No nie sú ani gejmi a lesbami. Margot nie je ani bisexuálny. Pretože na to, aby ste mohli definovať svoju sexuálnu orientáciu, musíte definovať svoje pohlavie. A v rámci queer teórie, „rod“, teda to, ako sa cítime, nemá žiaden vzťah k nášmu biologickému pohlaviu.

No hoci sa Margot vyhlasuje za nebinárneho človeka a používa ženské zámená, je sociálne a kultúrne predsalen typickým a klasickým mužom. Ešte viac – alfa samcom. A takto sa k nemu každý správa. Pretože vyzerá ako muž, hovorí ako muž a správa sa ako muž. Jeho intímne vzťahy sú tiež typicky mužské. Nálepky „aktivistu“, „hrdinky“ a „lídra“ na tom nič nemenia.

Za prvé, jeho činy, najmä útok na homofóba a dobrovoľníka z nadácie Pro, či vystavovanie dúhových vlajok, patria do repertoára typicky mužského, nie ženského správania, čo sa týka agresivity a odvahy. Opomenúc spravodlivosť hnevu Margot a ďalších aktivistov, každý mohol na videu vidieť, že Margot bol útočníkom. Bola to Lania, ktorá ho upokojila a odpútala ho od pokračovania v útoku. Každopádne, vnímanie a posúdenie tohto správania zo strany ľavicových novinárov bolo extrémne sexistické. Zo strany Margot išlo podľa nich o zaslúžený hnev, no ak by podobný útok spáchala napríklad Lania, tí istí ľudia, ktorí sa zastali Margot, by nepochybne povedali, že Lania je agresívna a šialená a pre jej násilie neexistuje ospravedlnenie. Takto sa prejavuje „džender“ (rodové stereotypy a role, pozn. prekl.).

Za druhé, keď Margot uväznili, Lania, poddajná ako maslo, zaujala rolu oddanej partnerky, ktorá venuje každú minútu svojho času na záchranu „svojej ženy“. Ako Penelopa a každá slušne vychovaná žena v poľskej histórii, sa stala jeho hovorkyňou. Bojovať a sedieť vo väzení je vec mužov a ženy na nich majú verne čakať. Aj toto je „džender“.

Za tretie, mám vážne pochybnosti o tom, že keby sa biologická žena, LGBT aktivistka, ocitla za podobných okolností vo väzení, vyvolalo by to podobné protesty, mediálnu búrku a akcie obhajcov ľudských práv a demokracie, či listy od globálnych autorít. Keby ženu po troch týždňov prepustili z väzenia za jej aktivizmus, pozvali by ju tiež do všetkých komerčných televízií, rádií a novín a každý by sa jej pýtal, či je líderkou? Moc je mužského pohlavia. Pretláčanie Margot do roly lídra a symbolu LGBT hnutia, rozhorčenie nad jeho nevhodnými gestami po prepustení z väzenia, lebo nie sú hodné lídra, rešpektovanie jeho voľby ženských zámen a jeho propagácia médiami sú pravdepodobne najlepšími príkladmi toho, ako mu všetci inštinktívne priznávame moc. A on, s typickou mužskou nonšalantnosťou, ukázal, že mu je všetko jedno. Nechce byť lídrom, žiada len, aby každý bezpodmienečne uznal, kým je, a že nenávidí Poľsko.

Všetci sme nebinárni

A už sa nikto nepýta, či sa Margotina „identita“ nevylučuje s bojom o rovnosť, práva žien alebo homosexuálov. Dôležité je, že Margot máva dúhovou vlajkou a PiS ho na 3 týždne vsadil do väzenia.

Queer teória a pojem nebinárnosti sa spájajú s a sú výtvormi postmodernej ideológie, ktorá znie intelektuálne príťažlivo a môže byť lákavou pre vzdelanú mládež z veľkých miest, no v skutočnosti má vážne spoločenské následky a marginalizovaným skupinám pomáha len nepatrne.

Queer teória je založená na troch predpokladoch. Za prvé, že existuje socio-kultúrne pohlavie (rod, gender) a že toto nesúvisí s biologickým pohlavím jednotlivca. Ale nie je to pravda. Džender, teda kultúrne definície mužskosti a ženskosti sú vždy v procese výchovy ľuďom prisúdené na základe ich biologicky definovaných znakov – primárnych, sekundárnych a terciárnych. Sociálno-kultúrne „pohlavie” (gender, rod, pozn. prekl.), takzvané kvartérne znaky, sú doplnkom, nadstavbou základne, ktorú tvorí fyzické pohlavie, teda biologické znaky.

Za druhé, v rámci queer teórie nie sú kľúčom k určeniu nášho pohlavia naše fyzické znaky, ale to, ako sa sami identifikujeme, teda ako sa v daný moment cítime. A tiež, že nemusíte prejsť „zmenou pohlavia“ ako transsexuáli, ale stačí povedať „Cítim sa ako muž / žena“ a to by malo stačiť.Tretím a posledným princípom queer teórie je, že existuje jasne definované, binárne rozdelenie do dvoch „rodov“, v zmysle rodových stereotypov a rolí. V rámci tejto optiky každý človek, ktorý sa svojím správaním vymyká z týchto hraníc, je nebinárny. Takže dievča, ktoré sa namiesto s maminou kozmetikou hrá s bratom Minecraft, je nebinárne. Žena, ktorá si doma sama opraví umývačku riadu, je tiež nebinárna. Teda aj manželka, ktorá zarába viac než jej manžel, je nebinárna. Muž, ktorý žehlí a umýva podlahu, je nebinárny. Ani nespomínajúc muža, ktorý plače, namiesto futbalu pozerá „Farbu šťastia“, alebo ho priťahujú muži. V tohto pohľadu je 99.9 percent ľudskej populácie nenibárnych. Majú tiež právo na zvláštne zaobchádzanie a väzbu v ženskej cele?

Na záver, spýtajme sa samých seba, aký potenciál priniesť spoločenskú zmenu a rovnosť má queer teória a obzvlášť Margotine používanie ženských zámen? Ako to môže pomôcť žene žijúcej napríklad v Jeleśnej pri Żywieci vychovávať deti ako osamelá matka, pracovať a zároveň sa starať o starnúcich rodičov? Ak začne tvrdiť, že je nebinárna, že sa už neidentifikuje so ženskou rolou, začne v práci zarábať toľko, čo muž? Prestanú od nej rodičia očakávať, že sa o nich bude starať, alebo za nich už nebude cítiť zodpovednosť? Uprace sa jej domácnosť sama, exmanžel sa začne starať o deti, jej bolesti vaječníkov ustanú a už ju žiaden muž nenazve „k“? Takto to nefunguje.

Prekvapivo, zatiaľ čo anglosaský svet už mesiace rieši škandál okolo J.K. Rowlingovej, ktorú obvinili z transfóbie potom, čo kritizovala vymazávanie žien a konceptu pohlavia z verejnej debaty používaním termínov ako „menštruujúci ľudia“, zatiaľ čo v Španielsku prebieha vášnivá diskusia a protesty veľkej časti feministickej komunity proti Zákonu o rodovej identite, v Poľsku stačil jeden mesiac na to, aby celá liberálna, demokratická a progresívna verejnosť prijala za svoj koncept nebinárnosti a všetko, čo s ním súvisí, bez akejkoľvek reflexie.

Poľsko v rámci avantgardy

Pritom, prijatie konceptu nebinárnosti namiesto dekonštrukcie rodových stereotypov a rolí (gender, pozn. prekl.), pričom by sme svetu ukazovali, že keď ženy vedia robiť to, čo muži, neznamená to, že nie sme ženy (a naopak) v skutočnosti legitimizuje a posilňuje tradičné stereotypy o ženách a mužoch. A ak sa niekto do týchto rigidných stereotypov nezmestí, môže (musí?) povedať dovidenia svojmu pohlaviu a povedať, že je nebinárny. To je omnoho ľahšie, než bojovať proti rodovým stereotypom, dohadovať sa o rolách a kriticky rozširovať kultúrne definície ženskosti a mužskosti, zatiaľ čo namáhavo učíte mužov, že podlahy sa neumývajú samy a oblečenie sa nežehlí samo a ženy majú niekedy pravdu. Koncept nebinárnosti a queer teória nie sú ničím iným než posilňovaním a rozširovaním sexistického pohľadu na pohlavia, nie bojom za rovnosť.

Prívrženci tohto konceptu sa v skutočnosti nelíšia od mladých právnikov z Ordo Iuris (organizácie ovládanej ultra-konzervatívnymi pánmi), ktorí v rámci svojej kampane proti Istanbulskému dohovoru tvrdili, že im ide iba o to, aby ženy boli ženské, proti čomu podľa nich Dohovor bojoval. A rovnako ako oni, aj prívrženci queer teórie sú hluchí a slepí k akejkoľvek kritike. Možno práve preto sa Margot ocitol na barikádach tejto kultúrnej vojny.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website with WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: